Tíško otvárame dvere prvej triedy. Zacítime vôňu včelieho vosku, začujeme nežné zvuky lýry, flauty… Vchádzame do rozprávkového sveta.V ňom sa deti cez príbehy zoznamujú s veľkými tlačenými písmenami, rímskymi a arabskými číslicami, základmi sčitovania, odčítavania, násobenia a delenia, objavujú tajomstvá prírody a spoznávajú dva cudzie jazyky. Žijú rozprávkou, umením, v atmosfére spolupráce a vzájomnej pomoci. Počas eurytmie, doprevádzaní zvukmi klavíra, prežijú rozprávkové slovo a hudbu v pohybe. Pri práci sa deti stretávajú s prírodnými materiálmi – včelí vosk na modelovanie, bločky a pastely z včelieho vosku, spradená a nespradená ovčia vlna…Používajú drevené ihlice, drevené flauty, lýry a iné zvukové nástroje, švihadlá, laná, krosienka na tkanie, tekuté akvarelové farby, akvarelový papier…
WALDORFSKÁ PEDAGOGIKA
- Umožňuje hlbšie pochopenie človeka, a tým aj dieťaťa – je podnetom pre prácu učiteľa na jeho vlastnom rozvoji.
- Učiteľ prispôsobuje učebnú látku konkrétnej triede na základe učebných osnov pre daný predmet
Vysvetlenie odlišností vyučovania prírodovedných predmetov
- Koncepcia biológie vychádza z Komenského zásady postupu od najbližšieho k najvzdialenejšiemu a zameriava sa hlavne na podrobné spoznanie ľudskej stavby a funkcie jednotlivých orgánových sústav. Využíva najmä prirodzené možnosti každodenného pozorovania prírody, ako aj seba – spoznanie vlastného tela a jeho fungovania, ktoré sú prístupné všetkým žiakom a ich zmyslovej skúsenosti. Abstrakcia sa vo vývine dostavuje až následne. Snažíme sa o to, aby škola nebola pre deti iba teóriou. Najprirodzenejšou zvedavosťou je záujem o veci, s ktorými sa žiaci osobne stretávajú.
- Preto vo všetkých učebných obsahoch postupujeme:
- – od konkrétneho k abstraktnému- od blízkeho k vzdialenému- od praktického k teoretickému pohľadu- od skúseností k vede.
- Naším cieľom nie je špecializácia v odbore, ale človek so širokým všeobecným poznaním a záujmom o svet, ktorý vďaka vnímaniu súvislostí svetu rozumie a zodpovedne v ňom koná. Osnovanie učiva vychádza z medzipredmetových vzťahov tak, aby boli čo najviac viditeľné ich vzájomné súvislosti a jednotlivé témy predmetov boli obohacované pohľadmi iných predmetov. V našej koncepcii sa usilujeme o to, aby žiadna učebná látka nebola podávaná izolovane, bez širšieho kontextu, ale ako jav vo svojich časových a priestorových súradniciach.
- Riešenie všeobecných otázok biológie na mikroskopickej úrovni nekorešponduje s vývinovou úrovňou žiakov v deviatom ročníku. Preto sa táto téma objavuje v učebnom pláne waldorfských škôl až na strednom stupni, kde je možné sa oprieť o samostatnejší úsudok mladého človeka a je možné počítať s rozvinutejšími schopnosťami pracovať s modelovými predstavami a tieto systematizovať. Vo waldorfskom postupe vyučovania sa mikroskopické pozorovania a genetika objavujú prirodzene až na konci poznávacieho procesu.
Hlavné črty a odlišnosti waldorfskej pedagogiky
- Dieťa a jeho vek je určujúci faktor pre výber a usporiadanie učebnej látky.
- Osvojovanie učebnej látky vychádza z holistického prežívania a aktívneho konania žiaka, ktoré prostredníctvom syntetického poznávania vedie v neskoršom veku k analytickému chápaniu.
- V období školskej dochádzky je výchovným princípom prirodzená autorita dospelého (učiteľa, rodiča…).
- Prostredníctvom učebnej látky sa rozvíja obrazotvornosť dieťaťa. S rastúcim vekom stúpa kognitívna náročnosť a požiadavky na osvojenie, reprodukovanie a praktické využitie pojmov. Prevládajúci spôsob je zážitkové učenie sa.
- Cieľavedomá práca s dlhodobou pamäťou.
- Vo vyšších ročníkoch stúpajú nároky na samostatnú prácu žiaka v procese objavovania prírodných a spoločenských zákonitostí (samostatné pozorovanie, presný opis pozorovaného, tvorba vlastného úsudku a všeobecne platných záverov).
- Dôležitým princípom práce je rytmus a opakovanie, ktoré posilňujú pamäťové osvojenie si učiva.
- Pohyb je prirodzenou súčasťou vyučovania, pretože rešpektuje prirodzený vývoj dieťaťa od hrubej cez jemnú motoriku, správnu artikuláciu až po kultiváciu myslenia.
- Rozprávanie príbehov je výchovným prostriedkom – pomáha k budovaniu morálnych hodnôt deťom prirodzeným spôsobom.
- Používame slovné hodnotenie, ktoré svojím formatívnym charakterom motivuje žiakov k zlepšovaniu svojho osobného výkonu.
- Učitelia pri príprave vyučovania čerpajú z pestrej palety zdrojov (napr. náučná, umelecká a publicistická literatúra atď.).
- Žiaci si s pomocou učiteľa vytvárajú „vlastné učebnice“ (epochové zošity), ktoré okrem základných poznatkov zachytávajú aj ich individuálne spracovanie.

Ďalšie črty waldorfskej pedagogiky:
- „Epocha“ je hlavné vyučovanie, ktoré trvá 105 minút a zodpovedá dvom vyučovacím hodinám (možnosť hlbšieho sústredenia a vžitia sa s učebnou látkou).
- Hlavné predmety daného ročníka sa učia v 3-4 týždňových epochách.
- Psychohygienická zásada vyučovania: v ranných časoch sa vyučujú kognitívne predmety (M, Sj, Pr, F, Ch) potom rytmické (cudzie jazyky, hudba, eurytmia) a napokon okolo obeda a poobede umelecké a pohybové (Vv, ručné práce, Tv, formové kreslenie…).
- Dôraz na estetické kvality prostredia školy ako výchovného prostriedku a kultivácie vzťahu k svojmu okoliu.
- Dôraz na estetické hodnoty vo vyučovacom procese (vedenie a úprava zošitov, triednych tabúľ).
Radi by ste vedeli viac?
TRIEDY
Druhá trieda
Tíško otvárame dvere prvej triedy. Zacítime vôňu včelieho vosku, začujeme nežné zvuky lýry, flauty… Vchádzame do rozprávkového sveta.V ňom sa deti cez príbehy zoznamujú s veľkými tlačenými písmenami, rímskymi a arabskými číslicami, základmi sčitovania, odčítavania, násobenia a delenia, objavujú tajomstvá prírody a spoznávajú dva cudzie jazyky. Žijú rozprávkou, umením, v atmosfére spolupráce a vzájomnej pomoci. Počas eurytmie, doprevádzaní zvukmi klavíra, prežijú rozprávkové slovo a hudbu v pohybe. Pri práci sa deti stretávajú s prírodnými materiálmi – včelí vosk na modelovanie, bločky a pastely z včelieho vosku, spradená a nespradená ovči
Zatvárame dvere sveta víťazstiev dobra nad zlom a vchádzame do druháckeho sveta bájok a legiend. Cez ne deti spoznávajú krásu gramatiky, vnikajú hlbšie do objavovania prírody a sveta okolo seba, prežívajú spojenie hudby a pohybu s matematikou. Dokončia objavnú cestu svetom písmen. Naďalej ich sprevádza hudba, spev, divadlo, umenie reči a pohybu, maľovanie, kreslenie, modelovanie, práca s prírodným materiálom.
a vlna…Používajú drevené ihlice, drevené flauty, lýry a iné zvukové nástroje, švihadlá, laná, krosienka na tkanie, tekuté akvarelové farby, akvarelový papier…
Tretia trieda
Tretiak, okrem tajomstiev matematiky a krás gramatiky, spoznáva svet práce, ktorú dnes vykonávajú stroje. Vlastnými rukami dorobí chlieb, poorie, zaseje, vymláti, zožne, pomelie a upečie. Postaví jednoduché obydlie, či keramickú pec. Nezaobíde sa pri tom bez poznania mier a váh. Na tejto ceste ho sprevádzajú príbehy Starého zákona. Stretneme ho v mlyne, kováčskej dielni, pri hrnčiarskom kruhu, tkáčskom stave. Spozná svet starých remesiel. Navštívi skanzeny, múzeá.
Štvrtá trieda
Štvrtáka nájdeme na potulkách mestom. Spoznáva jeho históriu, osobnosti s ním spojené, zakresľuje jeho plán, vytvára jeho maketu, trénuje sa v úlohe sprievodcu. Vylezie na okolité kopce, prechodí doliny, preplaví sa po Dunaji, vymodeluje reliéf krajiny v okolí mesta. Spozná svoje mesto a jeho okolie z vtáčej perspektívy. Mesto ako celok delí na časti. Aj v matematike dospeje k zlomkom, vetu člení na slovné druhy, v hudbe jednohlas prechádza do viachlasu. V príbehoch z mytológie spoznáva panteón slovanských a germánskych bohov. V umeleckom prejave prechádza od základných a doplnkových farieb k zemitým, potrebných k tvorbe plánov a máp. V modelovaní prechádza k hline. Fantáziou naplnený vzťah k prírodnej ríši sa vyvíja tak, že dieťa sa stavia objektívnejšie voči predmetom prírody. Umelecky sa pred dieťa postaví človek a potom svet zvierat vo svojom zvláštnom vzťahu k človeku. Učebnou látkou, ktorá sa v predchádzajúcich triedach nevyučovala, je v 4. triede prírodopis a s ním príbuzné predmety, ďalej vlastiveda a tiež práce v dielňach. Žiaci navštívia dôležité historické (Devín) a kultúrne (múzeá, divadlá, galérie) miesta svojho okolia. Spoznajú neďalekú rieku a blízke okolie (Žitný ostrov, Gabčíkovo, Malé Karpaty). Nové predmety majú spoločné to, že od dieťaťa vyžadujú schopnosť postaviť sa bdelo voči veci. Musí sa naučiť pociťovať: „Tu som ja a tam je vec, ktorou sa zaoberám.“
Piata trieda
Štvrtáka nájdeme na potulkách mestom. Spoznáva jeho históriu, osobnosti s ním spojené, zakresľuje jeho plán, vytvára jeho maketu, trénuje sa v úlohe sprievodcu. Vylezie na okolité kopce, prechodí doliny, preplaví sa po Dunaji, vymodeluje reliéf krajiny v okolí mesta. Spozná svoje mesto a jeho okolie z vtáčej perspektívy. Mesto ako celok delí na časti. Aj v matematike dospeje k zlomkom, vetu člení na slovné druhy, v hudbe jednohlas prechádza do viachlasu. V príbehoch z mytológie spoznáva panteón slovanských a germánskych bohov. V umeleckom prejave prechádza od základných a doplnkových farieb k zemitým, potrebných k tvorbe plánov a máp. V modelovaní prechádza k hline. Fantáziou naplnený vzťah k prírodnej ríši sa vyvíja tak, že dieťa sa stavia objektívnejšie voči predmetom prírody. Umelecky sa pred dieťa postaví človek a potom svet zvierat vo svojom zvláštnom vzťahu k človeku. Učebnou látkou, ktorá sa v predchádzajúcich triedach nevyučoZ vôd Dunaja sa piataci dostanú k prameňom ostatných slovenských riek. Spoznajú kraje okolo nich, život v mestách a dedinkách Slovenska. Povodia riek ich ďalej zavedú do celej Strednej Európy. Na svojich cestách Európou si budú môcť overiť svoje znalosti dvoch cudzích jazykov, ku ktorým im pribúda tretí. Príbehy ich zavedú až do starovekého Grécka. Spoznajú ho cez reč, písmo, umenie, oblečenie, prežijú staroveké olympijské hry. Predpokladáme, že pamiatky Grécka uvidia na vlastné oči. Piatu triedu by sme mohli nazvať ako „zlaté obdobie detstva“. Zvláštna harmónia, pohyblivosť a radosť zo života charakterizujú vnútorné a vonkajšie aktivity detí. Javí sa prirodzené, že pre tento vek vystupuje zvlášť do popredia svet starého Grécka. Samotné deti budia dojem, akoby boli vytvorené podľa vnútorne prežívaného gréckeho ideálu krásy. Pre piataka je charakteristický záujem: „Chcem vedieť, ako sa svet stal takým, ako ho dnes okolo seba vidím, a chcem aspoň tušiť, kam speje vývoj, inak sa nemôžem do sveta správne zaradiť svojim záujmom a svojim konaním.“vala, je v 4. triede prírodopis a s ním príbuzné predmety, ďalej vlastiveda a tiež práce v dielňach. Žiaci navštívia dôležité historické (Devín) a kultúrne (múzeá, divadlá, galérie) miesta svojho okolia. Spoznajú neďalekú rieku a blízke okolie (Žitný ostrov, Gabčíkovo, Malé Karpaty). Nové predmety majú spoločné to, že od dieťaťa vyžadujú schopnosť postaviť sa bdelo voči veci. Musí sa naučiť pociťovať: „Tu som ja a tam je vec, ktorou sa zaoberám.“
Šiesta trieda
Z cestovateľov sa v 6. triede stávajú vedci a ekonómovia. Spoznávajú svet percent a úrokov, riešia úlohy z obchodnej sféry ako zvýšenie a zníženie ceny, skonto, rabat, hmotnosť brutto, netto a tara, píšu obchodné listy. Hudbu, doteraz prežitú citom, rozoberú z fyzikálneho hľadiska – v akustike, objavia zdroje a vlastnosti svetla, tepla, elektriny a magnetizmu, zoznámia sa s optikou. Maľovanie bude počas určitej doby nahradené kresbou uhlom a v „čiernobielom svete“ sa učia sledovať fenomén svetla a tieňa a jeho zákony. Čo vonku vnímajú ako svetlo a tmu, to odpovedá ich začínajúcim duševným zážitkom. Vo svete neživej prírody (napr. vo fyzike) sa snažíme všetky procesy spájať s praktickým životom, so skúsenosťami žiakov; potom všetko zostáva konkrétne a názorné. Avšak vo vzťahu ku svetu ľudí (napr. v dejepise alebo zemepise) musíme výklad naplňovať a prenikať fantáziou. Dejepisná látka 6. triedy objíma celú kultúrnu epochu, približne 2100 rokov – od 8. storočia pred n.l. do 15. storočia n.l. Preberáme rímske dejiny, ktoré začínajú založením republiky a stredovek s lénnym systémom, rytierskou kultúrou, spôsobom života mníchov (ora et labora), sťahovaním národov….
Siedma trieda
Siedmaci objavujú zákonitosti novoveku, spoznávajú život objaviteľov ( ako napr. Vasco de Gama, Krištof Kolumbus, Ferdinand Magellan, Galileo Galilei, Giordano Bruno…), píšu krátke referáty o ich živote. Spoznávajú veľa vynálezov, ktoré zmenili život ľudí: kompas, ohňostroj, strelný prach, ďalekohľad, hodiny, papier a aj dôležitý objav kníhtlače. Píšu o vynálezoch referáty, sami si ich zviažu do knihy. Siedma trieda je plná objavov, nielen v dejepise. Aj v matematike sa žiaci stretávajú s úlohami, ktoré im poskytujú nové príležitosti. Vo fyzike sa začneme venovať mechanike – spoznáme jednoduché stroje, mnohé si prakticky zhotovíme. V akustike spoznáme súvislosť tónu a čísla. Základnými procesmi poznávanými v chémii sú spaľovanie a rozpúšťanie vo vode. Chémia siedmaka je plná pokusov napr. búrlivá neutralizácia kyseliny sírovej a hydroxidu sodného, ukážeme si spaľovanie síry a fosforu, uvedieme vynález zápaliek a dnešný spôsob výroby, naučíme siedmaka rozpoznávať oxidy, kyseliny, hydroxidy a soli. K tejto práci budú potrebovať kvalitne vybavené fyzikálne a chemické laboratórium. Neskôr pribudne i počítačová učebňa. Siedmaci sami sa stanú vynálezcami a objaviteľmi, precestujú nielen svoju vlasť s jej mnohými továrňami, múzeami…, ale za dobrodružstvom a objavmi pocestujú aj do sveta.
Ôsma a deviata trieda
Mladí ľudia v ôsmej a deviatej triede si začínajú uvedomovať svoje jedinečné rysy, svoje silné a slabé stránky, zaujímajú sa o dianie v politike, športe, kultúre. Preto v materinskom jazyku aj cudzích jazykoch učiteľ volí texty, v ktorých ide o otázky ľudského osudu, o ideály a ľudskú dôstojnosť, ktoré však pritom ponúkajú aj napätie a dobrodružstvo. S ôsmakmi a deviatakmi je dobré nacvičovať divadelné hry (napr. od Shakespeara). V súlade s vyučovaním dejepisu v zemepise spoznávajú žiaci významné kultúrne počiny jednotlivých národov, vžívajú sa do charakteristických rozdielov stredozemných a severských národov ako aj do rozdielov národov ázijských, európskych a amerických a v súvislosti s tým spoznajú problematiku rasovej otázky a ďalšie aktuálne problémy súčasnosti. Zemepis sa ôsmakom a deviatakom rozšíri o Náuku o počasí a astronómiu. Fyzika a chémia vyúsťuje do tém, ktoré všeobecne súvisia s praktickým životom. To znamená, že všetko, čo sa žiaci doposiaľ naučili, dovedú až k zariadeniam a prístrojom, ktoré sú žiakom dobre známe (lupa, okuliare, ďalekohľad, mikroskop… až po parnú turbínu, spaľovací motor a jadrovú elektráreň), spoznávajú chemické látky v živote človeka, nachádzajú chemické a fyzikálne zákonitosti v tele človeka. Všetko poznanie je podložené presnými meraniami, zápismi, výpočtami a prepočtami.
Posledné dva ročníky sú prípravou pre vyučovanie na strednej škole, ale aj v týchto ročníkoch pokračujeme v umeleckých predmetoch. Aj v období premeny hlasu opatrne pestujeme spev, význam majú také životopisy hudobných umelcov, v ktorých môžu žiaci spoluprežívať existenčné zápasy. Ponechávame veľa priestoru pre improvizáciu spojenú s náukou o melódii. Oboznamujeme žiakov so šijacím strojom, nielen teoreticky, ale aj prakticky. Pekným záverom sú „malé samostatné projekty“, v ktorých si žiaci sami navrhnú, rozpracujú, zhotovia, opíšu aj predvedú svoje „perpetuum mobile“ (môže to byť samostatne napísaná hra, naštudovaná so spolužiakmi, vlastnoručne ušité kostýmy alebo pomôcky na fyziku, počítačová hra, program… fantázii sa medze nekladú).
PREDMETY
Epochové predmety
- Matematika
- Slovenský jazyk
- Prvouka (1.-2. ročník)
- Prírodoveda (3.-4. ročník)
- Prírodopis (5.-7. ročník)
- Biológia (8.-9. ročník)
- Vlastiveda (3.-4. ročník)
- Zemepis (5.-9. ročník)
- Fyzika
- Chémia
- Dejepis
- Anglický jazyk
- Cvičná hodina z matematiky
- Cvičná hodina z slovenského jazyka
- Eurytmia
- Formové kreslenie
- Hudobná výchova
- Nemecký jazyk
- Práce na pozemkoch
- Práce s drevom
- Pracovné vyučovanie
- Projektová hodina
- Ručné práce
- Ruský jazyk
- Telesná výchova
- Výtvarná výchova

ROZVRH HODÍN
10.05 – 10.25 veľká prestávka
10.25 – 11.10 3. hodina
11.15 – 12.00 4. hodina
12.05 – 12.50 5. hodina
12.55 – 13.40 6. hodina
13.40 – 14.10 obed
14.10 – 14.55 7. hodina
NAJČASTEJŠIE OTÁZKY
Prečo nemajú deti učebnice?
V škole sú bežne používané knihy ako atlasy, slovníky, gramatiky, zbierky úloh či slovenská alebo zahraničná próza či poézia. Učiteľ využíva aj učebnice, ale radenie učiva a jeho spracovanie z rôznych zdrojov musí byť v súlade s bezprostredným zážitkom a s potrebami triedy.
Vzdelávajú sa deti v súlade so ŠVP? Nadobudnú všetky vedomosti tak, ako deti v iných školách?
Vzdelávajú sa v súlade so vzdelávacím programom waldorfskej školy, kde profil absolventa zodpovedá profilu absolventa na štátnej základnej škole.
Majú rodičia kontrolu nad tým, ako a čo sa ich deti učia?
Rodičia sú informovaní o všetkom na rodičovských stretnutiach raz mesačne. Majú aj možnosť individuálnych konzultácii. Všetko učivo majú deti v zošitoch a tie, ktoré potrebujú extra pomoc, sú vedené pomocou pravidelných konzultácii učiteľa a rodičov, prípadne s pomocou špeciálneho pedagóga, psychológa a iných odborníkov. Prístup k waldorfskému vzdelávaciemu programu je otvorený každému, kto sa oň hlbšie zaujíma.
Čo je podstatou antropozofie?
Je to filozofický smer, ktorý učí vidieť svet a deje v súvislostiach a lepšie chápať ľudskosť. Jeho podstatou je iný pohľad na človeka, než je bežne zaužívaný. Človek nie je len telesná bytosť, ale aj duševná a duchovná a z tohto pohľadu je vybudovaná aj metodika vyučovania. Zakladateľom je rakúsky filozof Rudolf Steiner. Aby ste prenikli do spôsobu vyjadrovania, ktorý Rudolf Steiner používa, potrebujete ochotu a otvorenosť vnímať jeho spôsob písania.Jeho myšlienky sú dodnes využívané a každodenne sa s nimi stretávame, hoci netušíme, že dal podnet na ich vznik (napr. bio-dynamické poľnohospodárstvo a uznávaná značka potravín Demeter, lieky a kozmetika firiem Weleda či WALA, waldorfské školy, liečebno-pedagogické domovy, antropozofické nemocnice a pod.; architektúra, metóda Werbeck-Svärdström v školení spevu a pod.). Výsledky Steinerovho bádania človeka ho viedli k tvorbe pedagogiky, ktorá dostala názov waldorfská podľa miesta, kde vznikla prvá waldorfská škola.
Je prítomná v predmetoch? Ako?
Nie je predmetom vyučovania, je prítomná v spôsobe vyučovania a je nevyhnutným nástrojom učiteľa pri poznávaní detí a spracovaní učiva. Slúži aj pre prácu učiteľa na jeho vlastnom rozvoji.
Modlia sa deti ráno? Prečo?
Ráno deti začínajú zborovým prednesom krátkej veršovanky, ktorá v sebe nesie morálny kontext a vyjadrenie vďačnoti voči svetu. Týmto sa trieda naladí na atmosféru vážnosti k práci. Napr.: „Ja chcem sa učiť a pracovať chcem/ pracujúc učiť sa, učiac sa pracovať/ je to, čo ja chcem.“ „Prežívam jazyk v kráse a pevnosti/ slovo mi dáva pocit sily a hrdosti/rečou sa šatím, blízkych ňou hladím/spoznávam svet, seba ňou tvorím/vďaka nej vo svete bezpečne stojím.“ ”
Ja pozerám do sveta. Vo svete svieti slnko. Vo svete iskria hviezdy i spočívajú skaly. Rastliny žijúc rastú, zvieratá cítiac žijú. V ňom človek, vlastník duše, je ducha príbytok. Ja pozerám do duše, čo vo vnútri mi žije. Duch Boží tká a pradie,v slnka i duše svetle. Navonok v priestor sveta, do vnútra v hĺbky duše. K Tebe, ó Boží duch sa obraciam ja prosiac, kiež sila s požehnaním, k učeniu a k práci mi v mojom vnútri rastie.” “Ak rozumieš zmyslu reči, odhalí sa ti svet v obraze, keď začuješ dušu reči, objavíš svet ako bytosť, keď zažiješ ducha reči, obdaruje ťa svet múdrosťou, keď budeš reč milovať, sama ti prepožičia svoju vlastnú moc. Preto chcem svoje srdce a zmysly k duši a duchu slova obrátiť a len v láske k nemu sám seba plne vnímať.”
„To že sa deti učia písať a počítať neskôr ich oneskoruje vo vývoji o 2-3 roky“ je to pravda? Prečo nie?
V prvom príp. druhom ročníku sa deti na waldorfskej škole stretnú s menším zaťažením ako ich rovesníci v štátnych školách. Nakoľko však všetky kurikulá – waldorfské ako aj štátne vychádzajú zo špirálovitého nadobúdania, utvrdzovania a prehlbovania vedomostí, nič tým nestrácajú. V neskoršom veku, ako aj celková nervová sústava dieťaťa je lepšie pripravená zvládať nároky abstraktnej výučby a deti, ktoré neboli od začiatku preťažované, majú ešte dostatok síl ponoriť sa do hĺbok preberanej látky.
Používajú deti PC? Nadobudnú potrebné IT kompetencie?
WŠ umožňuje žiakom, aby sa stretli s virtuálnou realitou v čase, keď je ich osobnosť dostatočne zrelá na jej nápor.
Škola podporuje vynechávanie TV, PC a PC hier. Prečo?
WŠ uprednostňuje zážitkové informácie, nie virtuálne , ktorými sú naše deti aj tak preťažené. Usilujeme sa im dopriať možnosť si veci ohmatať, zažiť vo vlastnej skúsenosti. Preto škola podporuje vynechávanie TV najmä u detí a mladších žiakov. Správnosť tohto prístupu napokon dokazujú najnovšie neurovýskumy.
Majú deti problém s prestupom na iný typ školy?
To veľmi záleží od toho, v ktorom ročníku prestupujú a aké sú to deti. Celkovo platí, že čím neskôr a čím šikovnejšie dieťa, tým to má ľahšie.
Ako sa darí absolventom na SŠ?
Dosahujú nadpriemerné výsledky.
Prečo sa venujú remeselnej práci? Štrikujú...
Práca rukami rozvíja myslenie. Existuje dokázaný súvis s rozvojom jemnej motoriky, reči a myslenia. Štrikovanie v prvej triede túto súvislosť podporuje.
Prečo sa matematiku učia „v pohybe“?
V pohybe sa učia deti nie len matematiku, ale aj slovenčinu, či iné poznatky, ale len vo veku, keď je pre deti veľmi prirodzené to, že sa chcú a potrebujú veľa pohybovať. Neskôr sa tento vonkajší pohyb premení na pohyblivé myslenie. Aj na tom, ako deti narábajú s predmetmi, hračkami, či tým, čo ešte nepoznajú v tomto veku, je vidno, že sa učia zo skúšania, z pohybovania, z manipulácie. Tým, že vecami hýbu, učia sa o ich kvalitách a funkčnosti.
Prečo 5=2+3 a nie 2+3=5?
Pre deti je prirodzenejšie vychádzať z celku a ten deliť, ale používame obidva spôsoby, len analytický spôsob dáva väčšiu istotu a pocit dieťaťu, že to vie, lebo si dané číslo môže dostať ako chce napr. 5= 2+3, iné dieťa 5= 6-1, iné 5= 2+2+1.
Rovnako, keď si dieťa osvojuje fonematickú diferenciáciu – teda rozlišovanie hlások v slove, tiež najprv vychádza z celku vety, potom slova a až potom dokáže vnímať jednotlivé komponenty – hlásky.
Čo je to zážitkové učenie?
Vnímanie učiva v reálnom svete, pozorovanie skutočných vecí a javov, prirodzené prepojenie vedomostí s každodennou realitou.
Prečo je každá trieda vymaľovaná inou farbou?
Farby zodpovedajú duševnej nálade, ktorá v ročníku prevláda. To, že farby nesú informácie je známy fakt, ktorý využívajú aj mnohé psychologické testy súčasnosti.
Majú učitelia WŠ adekvátne vzdelanie?
Učitelia majú VŠ pedagogické vzdelanie II. stupňa a špecializáciu na waldorfskú pedagogiku. S vyššími ročníkmi stúpa zastúpenie odborných učiteľov.